O mentálnej retadácii

Mentálna retardácia, v minulosti nazývaná ako oligofrenia alebo slabomyseľnosť, predstavuje postihnutie vývoja rozumových schopností človeka, ktoré vedie k významnému obmedzeniu v adaptívnom fungovaní postihnutého jedinca v jeho sociálnom prostredí.

Postihnutie kognitívnych (poznávacích) schopností u ľudí s mentálnou retardáciou je nerovnomerné. Prejavuje sa počas vývinu a charakterizuje ho najmä poškodenie schopností patriacich k celkovej úrovni inteligencie, t. j. poznávacích, jazykových, pohybových a sociál¬nych schopností.

Retardácia sa môže vyskytovať samostatne, alebo s inými psychickými či somatickými poruchami. Etiológia (príčiny vzniku) mentálnej retardácie je nejednotná. Môže vzniknúť v troch obdobiach:

- prenatálnom (pred narodením dieťaťa)

- perinatálnom (počas pôrodu alebo tesne po ňom)

- postnatálnom (po pôrode do 2 rokov veku dieťaťa)

Svoju rolu zohráva i dedičnosť a špecifické genetické príčiny ako napríklad chromozómová aberácia, ktorá spôsobuje Downov syndróm.

Podľa 10. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) sa mentálna retardácia delí na:
F70- ľahkú mentálnu retardáciu (IQ 50- 69)
F71- stredne ťažkú mentálnu retardáciu ( IQ 35- 49)
F72- ťažkú mentálnu retardáciu (IQ 20- 34)
F73- hlbokú mentálnu retardáciu (IQ pod 20)
F78- iná duševná zaostalosť
F79- nešpecifikovanú duševnú zaostalosť

Stupne duševnej zaostalosti sa zvyčajne hodnotia štandardnými inteligenčnými testami. Niekedy sa dopĺňajú stupnicami hodnotiacimi sociálnu adaptáciu v danom prostredí. Takéto hodnotenie umožňuje približné stanovenie stupňa mentálnej retardácie. Diagnóza závisí od celkového zhodnotenia intelektových schopností skúseným diagnostikom. Intelektové schopnosti a sociálna adaptácia sa môžu časom meniť. Môžu sa zlepšiť vplyvom nácviku alebo rehabilitácie.

Rozhodujúcim pre určenie pásma mentálnej retardácie je predovšetkým kvalita zvládania životných nárokov dieťaťa (dospelého) v jeho prostredí.

Mentálna retardácia sa medzi ľuďmi líši rovnako, ako sa líši rozpätie schopností medzi ľuďmi, ktorí nie sú mentálne hendikepovaní. Mimoriadny význam má pre ľudí s mentálnym postihnutím podpora rozvoja zručností.

Pokiaľ je dostupná ranná starostlivosť, vyhovujúce vzdelanie, príprava na zamestnanie a ďalšie podporné služby, môže mnoho ľudí s mentálnou retardáciou viesť nezávislý život v bežnej spoločnosti.